zdroj SFZ: BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Širokou verejnosťou ostro sledovaná tlačová konferencia Jána Kozáka, na ktorej ozrejmil príčinu svojho nečakaného odchodu od reprezentačného mužstva, sa konala vo štvrtok v priestoroch zväzu.
Prítomný bol aj prezident SFZ Ján Kováčik, ktorý ju uviedol slovami: “S Jánom Kozákom sme spolupracovali päť rokov, tri mesiace a dvanásť dní. Do konca života si budem pamätať toto obdobie. Bolo plodné, bolo zaujímavé. Pán Kozák dal slovenskému futbalu nesmierne veľa. Naučil som sa od neho veľmi veľa, prežili sme obdobie dobré, horšie, zlé i krízové a vždy sme z neho vedeli vyjsť ako ľudia. Ďakujem pánovi Kozákovi za všetko, čo urobil pre slovenský futbal a chcem sa mu tiež poďakovať za osobné priateľstvo.“
Následne dostal slovo Ján Kozák, ktorý sa po širšom expozé do minulosti, v ktorom zhrnul obdobie od nástup ku kormidlu národného tímu, dostal ku kľúčovej téme posledných dní: svojmu odchodu od reprezentácie. “Nechcel som sa k tomu vyjadrovať skôr, aby som nenarušil prípravu na medzištátny zápas vo Švédsku,“ odštartoval svoju obsiahlu spoveď. „S prezidentom zväzu som sa dohodol na tejto tlačovej konferencii. Považujem za potrebné povedať, čo sa stalo a prečo som sa rozhodol takto.
Po zápase s Českom som nemohol spať, dvakrát som si ten duel ešte pozrel zo záznamu. Potom som sa šiel pozrieť na hráčov a vidím, ako prichádzajú zvonku. Strašne ma to bolelo, ako by ma niekto opľul, bola to facka. Siedmi: Dúbravka, Šulla, Weiss, Lobotka, Škriniar, Gyömbér, Šatka.
V nedeľu bol tréning o desiatej, pred ním som sa stretol s Martinom Škrtelom a Marekom Hamšíkom, že kapitán a zástupca, čo sa to deje?! Obaja boli prekvapení. Po tréningu som vyskúšal, či sú tí siedmi chlapi a priznajú sa. Po zhodnotení zápasu som v kabíne povedal, že je tu problém, že sedem hráčov bolo vonku. Pozrel som sa každému do očí a opýtal sa ich, prečo to spravili. Dúbravka odpovedal, že má ťažké obdobie v Newcastli, šiel sa odreagovať. Weiss, že nevie, prečo bol vonku. Lobotka, že mal vo Vigu nahustený program a nemal čas sa odreagovať, Škriniar to isté, Šatka, že išiel s kamarátmi…“
Vo vyjadrení bývalého reprezenačného kormidelníka bolo cítiť emócie a nekládol si servítky pred ústa. “Som z nich sklamaný. Lobotku i Škriniara som chcel na tlačovke po zápase s Českom vyhecovať čiastočnou kritikou, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za hru mužstva a nespoliehali sa na Škrtela.“ A potom: „Dokážem odpustiť. Všetci siedmi prišli za mnou. Snažili sa ospravedlniť, ale mali inak rozmýšľať predtým, než niekam išli.“
Čo sa dialo v trénerovom vnútri, ako uvažoval? “Možnosti boli tri. Prvá – tváriť sa, že som nič nevidel a keby sa to prevalilo, skryť sa. Druhá – vyhodiť všetkých siedmich. Mohol som to urobiť? V tej sedmičke boli štyria hráči s vysokou kvalitou, ktorých slovenský futbal potrebuje. Neviem si predstaviť budúcnosť bez Dúbravku, Škriniara, Lobotku, Weissa. Tretia – ukončiť pôsobenie pri reprezentácii. Zavolal som pána prezidenta a požiadal ho o stretnutie. Nepovedal som mu hneď dôvod, lebo by som ho ranil. Poplakali sme si ako chlapi, rozlúčili sme sa.“ Na neskoršiu novinársku otázku, či nemohol odstúpiť až po zápase v Štokholme, spontánne reagoval: “Nechcel som ísť do Švédska s týmito hráčmi a usmievať sa na nich. Robiť prípravu, viesť zápas… Nie, to by som nedokázal.“ Ako motto svojich úvah uviedol: “V danej chvíli bude pre futbal najlepšie, keď skončím.”
Prezident SFZ Ján Kováčik deklaroval svoj zásadný postoj k hráčom, ktorí porušili štatút reprezentanta aj zásady životosprávy: „Ak budú títo hráči v budúcnosti nominovaní, celú kvalifikáciu ME 2020 odohrajú bez nároku na odmenu. Tieto finančné prostriedky budú presunuté na Nadáciu SFZ a Nadáciu internacionálov.“
O spôsobe obsadenie voľného postu reprezentačného trénera má prezident jasno. “V podelok je rokovanie mimoriadneho výkonného výboru, tam prediskutujeme návrhy, samozrejme, aj ja prídem s mojím. Potom požiadam o mandát rokovať s kandidátom či kandidátmi a rád by som do konca budúceho týždňa predstavil nového trénera.“