MIESTENKY NA STÁTIE

Miestenka na státie pri drevenom pulte? – ešte raz sme sa v duchu spýtali a pozerali sa na fanúšika v drese s veľkým ľadovým medveďom, ktorý mal v jednej ruke pivo a v druhej zemiakové placky.

Očami cez plece si kontroloval pliešok prilepený na dreve, či sa miesto na státie zhoduje s číslom na jeho lístka. Rarita. „Balkóny“ po obvode majú svoje miestenky na státie. Fanúšikovia si pred seba položia pivko, jedlo, poniektorí i „ploskačku“ a povzbudzujú.

Usmiali sme sa na seba a nedorozumenie bolo vyriešené. Úsmevom sme v Miškovci vyriešili všetko, čo sme potrebovali. Ochotní domáci organizátori sa snažili maximálne vyjsť v ústrety novinárom i hosťom.

CENY UŽ AJ NA PLAY-OFF

Dostať sa na štadión v Miškovci nie je najjednoduchšie. Medzi bytovkami a cintorínom stojí betónová budova zo socialistických čias. Našťastie, exteriér zimného štadióna sa zďaleka nechytal na jeho interiér.

Hodinu pred zápasom nebol pred pokladňami žiaden nátresk, až s blížiacim sa začiatkom stretnutia sa začali tvoriť špaliere. Mimochodom, v Miškovci už teraz majú cenník lístkov nielen na základnú časť, ale aj na play-off! Najdrahšia vstupenka na základnú časť stojí 2200 forintov (6,80 €), na play-off 2400 forintov (7,40 €). Naopak, najlacnejšie lístky na státie stoja 1500 (4,60 €), resp. 1700 forintov (5,30 €).

Pred štadión si nás prišiel vyzdvihnúť Gábor Cseke, ktorý má na starosti novinárov. Hneď nám zavesil na krk akreditáciu na celú sezónu a začal ukazovať útroby štadióna.

Ťahal nás cez hľadisko až pod strechu štadióna. Na prízemí prechádzame okolo fanshopu, kde pozorujeme šály za 4000

Miškovský „zimák“ nás uchvátil. Krásny drevený obklad pod strechou, po obvodových stenách neomietnutý tehlový motív a ideálna vzdušnosť dotvárali veľmi príjemný a útulný koncept.

Maďarská kuchyňa je všeobecne známa, no i tak nás prekvapili ponukou v bufetoch. Rezne v žemliach, bagetky, zemiakové placky – mimochodom skvelé – či zapekaný chlieb so šunkou, syrom či kečupom navrchu. Pri pohľade na tácku plnú chlebov so „šmalcom“ a červenou cibuľou sme si dokonca spomenuli na mládežnícke časy…

Samozrejmosťou sú sladkosti, rôzne nealko nápoje a pivo. Hoci sa nikde nedalo platiť kartou, v kaviarničke umiestnenej na úrovni červenej čiary klziska brali aj eurá. Na oficiálny kurz okolo 310-320 forintov za euro však zabudnite. Najlepšie sa počíta s číslom 300. Pani za pokladňou sa pri prepočte zahľadela do stropu a pri nákupe za 1400 forintov ukázala štyri prsty.

Aký kurz nám dala, sme nepátrali. Zaplatili sme a naspäť nám chcela vydať ešte viac, ako sme jej dali. Pravda, vo forintoch… Inak, pivo s domácim názvom vás vyjde 400 forintov, za českým počítajte o stovku viac.

Z balkóna kaviarničky hľadíme na ďalší krytý štadión, hneď vedľa hlavného, kde sa s loptou rozcvičovali žilinskí hráči. Pohľad doľava a zasa cintorín… Ten je v okolí štadióna väčšou dominantou. Akoby chcel symbolizovať, že blízko stojaci stánok Jegesmedvéku môže byť pohrebiskom súperov. Či aj bude, ukáže sezóna.